Obsah
Vznik obce
Názov obce sa v dejinách spomína v rôznych obmenách. Po prvýkrát v roku 1391 ako Kladien, Kladeen, neskoršie má viacero obmien - Klacsány, Kalazan, Klazon, Kladzán a Klazán. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza v roku 1434 názov Klaczan, Ing. M. Jevin tvrdí, že pomenovanie Klaczan je podľa Karabinského k roku 1786. Lipský vo svojom diele Repertorium Iocorum objectorumque obec menuje v roku 1808 v dnešnej podobe - Kladzany. Roku 1863 - Kladzan, 1873 - 1902 Kladzán, 1807 - 1913 Klazány, od roku 1920 - Kladzany.
Osídlenie bolo koncom eneolitu (eneolit - 4. a 3. tisícročie pred n.l.) a začiatkom doby bronzovej. Archeologicky má obec doložené východoslovenské mohyly (18 mohýl medzi kótami 181 - 227) a črepy z ml. a strednej doby bronzovej :
- Sucin de Sus
- Kultúra Gáva
V rokoch 1953/54 Karol Andel, pracovník Výskumného pracovného strediska archeoligického ústavu SAV Košice robil archeologický prieskum na Zemplíne za účelom zistenia pravekého osídlenia a rozšírenia pravekých kultúr. Na horskom hrebeni Rakovec - Hrabovec - Brekov bolo zistených 26 eneolitických mohýl. Ide o skupinu Mohýl východoslovenskej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej. Na východné Slovensko cez ľahko prístupné karpatské priesmyky prenikol zo západnej Ukrajiny ľud s kultúrou, ktorý svojich mŕtvych pochovával pod mohylami. Ojedinelé mohyly a niekedy aj skupiny menších mohýl tvoria súvislé, niekoľko kilometrov dlhé, svojrázne pohrebiská, ktoré sú roztrúsené na najvyšších miestach nevysokých pahorkov Ondavskej vrchoviny (nadmorská výška 400 m) v poriečí Torysy, Tople, Ondavy a Laborca. Nálezy patriace tomuto ľudu neobmedzujú sa len na naše územia. Rozmery týchto mohýl mali priemer 5-22 m a výšku 3 m. V súčasnej dobe sú už zrovnané s okolitou zemou.
