Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia

google-play-downloadapp-store-download

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Dátum a čas

Dnes je utorok, 19.3.2024, 12:41:03

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
zamračené 7 °C 0 °C
streda 20. 3. zamračené 10/3 °C
štvrtok 21. 3. mierny dážď 12/2 °C
piatok 22. 3. slabý dážď 12/5 °C

Obsah

Cholera

Vo Fleischerovej kronike čítame: "Strašná čierna smrť štyrikrát zdvihla hlavu a vždy si vyžiadala svoje obete". Ľudia sa všemožne bránili proti cholere, ale s neveľkým úspechom. Cholerou postihnutého na radu bačovu zakrútili do reťaze, aby kŕče od nôh nemohli sa tiahnuť ďalej. Lenže na reťazi sú ohnivká a cez tie ľahko sa pretiahli kŕče, preto pozdejšie už povrazy užívali. ´e ako sa osvedčili ako liek proti cholere je neznámo. Nemilosrdná smrť preriedila rady obyvateľstva. Niektoré rodiny celkom vymreli, z niektorých len jeden zostal pri živote. Denne bolo i sedem pohrebov a vymrela asi šestina obyvateľstva. Prvýkrát zúrila cholera od 17.7.1831 do 10.8.1831, zomrelo 64 ľudí. Druhýkrát od 23.7.1855 do 4.8.1855, zomrelo 22 ľudí. Tretíkrát bola od 20.9.1866 do 24.10.1866, zomrelo 12 ľudí. Štvrtýkrát od 29.4.1873 do 18.9.1873 a zomrelo 64 ľudí."

S cholerou súvisí roľnícke povstanie roku 1831, na ktorom sa zúčastnili i obyvatelia Kladzian. Tunajší farár A. Hlovík bol v Merníku medzi vzbúrenými ľuďmi Jonáš Záborský, Hlovík medzi vzbúreným ľudom). Hanušovský farár Andrej Čorba pôsobil tam od roku 1824-1845), napísal o tomto povstaní zaujímavý kódex v šarišskom nárečí (nebola ešte uzákonená spisovná slovenčina!) "Hrozne Rozprawki". Kódex sa delí na dve časti: obšírnu kroniku sedliackeho povstania v r. 1831 a krátky opis "povery a nemravnosti" ľudu, ktoré boli podľa autora kódexu príčinou vzbury. Titulný list kroniky je "Hrozne a Strassne Rozprawky o Chorobe Choleri a Rozbroge Prosstjawy wo wissich stranoch Uherske Zjeme s Roku 1831-ho, w kratkosci spisane pre obecni w tim časje zbureny lyud, ku pokaganyu". Kódex Čorba ukončil roku 1839. Tu je voľne preložený do spisovnej slovenčiny úryvok G. Kmoškom:

"Medzi tým, čo sa tam v Merníku robilo,
i toto sa v ten čas divné pritrafilo,
že susedný farár (Hlovík) z domu preč zutekal,
bo sa v svojej fare rebélie ľakal.
Chcel sa prezviesť, čo je nového v Merníku,
tam práve natrafil na vraždu velikú.
Svoj život na vlase iba tak zachoval,
že listy zbojníkom dobre vysvetľoval,
ktoré v panskom dvore sa tam nachádzali
aby, čo v nich stojí, sa podoznávali.
Ponad jeho hlavu do stola rúbali
a nemálo strachu mu tam naháňali.
V jednom dome v sene ukrytý na pôjde
rozmýšľal, nevediac čo ďalej s ním bude.
Len zemiaky s mliekom mu tam donášali
a že ho tam kryli, bárs sa obávali.
A keď tak v tom strachu sedí, rozvažuje,
včasráno v tej skrýši silný krik počuje.
Krik a lárma rastie, bo už vojsko ide
všetci sa ocitneme v prevelikej bíde.
Čo v tak krátkom čase i skutkom sa stalo,
do Merníka mnoho vojska prichádzalo,
z tej kontumácie, v ktorej bol zavrený,
skrze prišlé vojsko bol vyslobodený".

A ešte jedna zaujímavosť súvisiaca s rokom 1831. Kňaz Gustáv Kacián, ktorý v Kladzanoch pôsobil v rokoch 1845-1853, bol synom merníckeho kňaza Jozefa Kaciána, ktorého 40-ročného rozzúrení vzbúrenci sekerou zabili, keď pred nimi utekal smerom na Čičavu. Gustáv Kacián zanechal milú pamiatku po sebe, olejomaľbu "Ježiš Kristus - cesta, pravda a život", ktorá dodnes zdobí oltár v kladzianskom kostole.