Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Dátum a čas

Dnes je nedeľa, 22.4.2018, 21:45:24

Aktuálne počasie

dnes, nedeľa 22. 4. 2018
21 °C 9 °C
pondelok 23. 4. 23/10 °C
utorok 24. 4. 20/14 °C
streda 25. 4. 18/13 °C

Obsah

Majitelia

Samotná obec sa teda spomína už v roku 1391. Tvorilo ju viacero usadlostí okolo majera, či zemianskej kúrie, patriacej panstvu v Nižnom Hrušove. Majitelia, prípadne arendátori tohoto majetku sa dosť často menili. Poznáme meno prvého majiteľa. Je ním Juraj Gecsei, spomínaný v roku 1414. Ale už v roku 1428 sa majiteľom stáva rodina Tussai Bod (podľa Ing. M. Jevina).
V roku 1434 sú majiteľmi Csontosovci z Nacinej Vsi a Štefan Zbugai, neskôr rodina Fekete. V roku 1520 je to Juraj Hosszúmezei, v roku 1577 Juraj Sentiváni z Liptova, v roku 1582 Ambróz Plagay, o 5 rokov neskôr Mikuláš a Gábor Molikóczy, o rok Štefan Báthory, potom Pavel Terebesy. V súpise z roku 1598 má obec sedem majiteľov. V roku 1600 majiteľom niektorých častí je Štefan Both a Havel Izbugyay. V roku 1630 má tu majetok rodina Csontos, v roku 1688 Ladislav Ladomérszky a Mária Tarnóczy.

Na štúdium hospodárskych pomerov obce môže poslúžiť tzv. "Urbar kladziansky", ktorý bol spísaný v Kladzanoch dňa 25. novembra 1773. Podľa Tabella Urbarialis medzi majiteľov k roku 1773 patrí Ladislav Szirmay z Pozdišoviec, rodina Súľovských zo Súľova, František Szent - Léleky a rodina Kyeseľových z Beňadikovej (Liptov). Tabella uvádza 20 želiarov a 6 remeselníkov v osade. V roku 1840 mal tu majetok a kaštieľ Emil Vladár. Kaštieľ postavil v Kladzanoch jeho otec Krištof Vladár s manželkou Ilonou Lónyai. Vlanárovci prišli sem okolo roku 1753 z Turca (Veľký Čepčín) . V tunajšom ev. cirkevnom zbore zastávali vyše 100 rokov čestnú hodnosť cirkevného dozorcu a patróna. Mali dva kaštiele : v Majerovciach (postavený v roku 1824 - Andrej Vladár) a v Kladzanoch (1840 - Krištof Vladár). Kým kladziansky bol v poslednej vojne zničený, majerovský prežil aj sedliacke povstanie 1831, aj II. sv. vojnu. Dnes slúži ako múzeum. Rodina Emila Vladára mala pozoruhodné numizmatické zbierky, ako aj fayens - porcelán. Vladárovský rod patril k vysokováženým maďarským rodom. Vladárove športové chúťky boli známe široko - ďaleko. Známy je jeho závod na koni s vlakom zo Strážskeho do Michaloviec. Závod s vlakom vyhral, kôň však ostal na mieste mŕtvy. Kopyto toho koňa zdobilo obývaciu izbu Vladárovu a neskôr jeho zaťa dr. Pavla Tomcsányiho, významného uhorského politického činiteľa (manžela Vladárovej dcéry Alžbety). V priebehu prvej ČSR v kaštieli prebýval iba správca a jeho majitelia žili v Maďarsku, kde neskôr aj pomreli. Počas II. sv. vojny, keď bol správcom istý G. Meško, kaštieľ vyhorel (25.11.1944) a bol vyrabovaný. Za obcou sa nachádza aj krypta rodiny Vladárovcov, v ktorej bol pochovaný Emil Vladár s manželkou. Dnes na mieste bývalého kaštieľa stojí škola (dokončená v roku 1964).